Neviditeľní

Autor: Karol Hodossy | 18.9.2013 o 22:21 | (upravené 20.9.2013 o 10:49) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  99x

Je tomu už niekoľko rokov, čo mi vŕta v hlave myšlienka, že niečo s nami, ľuďmi všednými (lebo to je presne to, na čo nás degraduje náš vlastný systém) nie je v poriadku. Väčšina z nás sa každé ráno pozerá do zrkadla – sme tam. Tí, čo pozerajú do výkladov, taktiež vidia svoju podobizeň, možno v trochu skreslenej podobe, ale predsa. Niektorí si možno zájdu na ryby, vidia svoju tvár na hladine jazera či rieky. Bez debát – máme svoju tvár, fyzickú podobu i myšlienky a emócie – sme ľuďmi viditeľnými.

Ako je potom možné, že pre ľudí, ktorí vďaka našej podpore sedia na mestských úradoch, iných štátnych úradoch či parlamente, sme totálne neviditeľní? To, čo sa deje v zoologickej záhrade zvanej slovenský parlament ešte komentovať v tejto chvíli nebudem, problém treba začať skúmať pri základoch. Takže :

Primátori.

Pozrime sa na to, čo sú zač. Sú to ľudia, ktorí sa vďaka našej podpore dostávajú za kormidlo lodí, ktoré nesú názvy obcí a miest. A na tých lodiach sedíme my – ľudia všední z toho-ktorého mesta. Otroci tam nie sme, nikto nám nebije bičom po chrbte a nekričí na nás. Právom sa tu môžeme cítiť ako tí, čo sa spoločne rozhodujú, ktorým smerom plávať ďalej. A tu narážame na problematiku, ktorú v tejto chvíli pomenujem ako neviditeľnosť. My sa totiž snažíme na seba upozorniť všemožným spôsobom – dávame rukami znamenia, mávame, kričíme, prosíkame, no nič nepomáha. Tá loď si proste ide svojím smerom, ktorý pozná iba sám kapitán lode. Aká bude naša cesta? Nikto z nás nevie, teda ak nerátam toho namysleného, arogantného a slepého kapitána.

K veci :

Približne dva roky dozadu som napísal email primátorovi môjho mesta s odporúčaním (ak chcete, môžete to nazvať zlepšovákom), ktoré by pomohlo mestskej polícii pri práci a zároveň by zmiernilo byrokraciu týkajúcu sa vydávania parkovacích kartičiek pre občanov žijúcich v meste. Musím sa trošku pochváliť – vcelku dobrý nápad za minimálnu investíciu. Chcete vedieť, ako mi náš primátor poďakoval za odporúčanie, za angažovanosť za mesto, za čas strávený napísaním mailu? Naozaj chcete vedieť čo si o tom myslel? Ja tiež. Odpoveď totiž nedošla žiadna. Povedal som si : náhoda, niekde sa zapatrošil môj mail. Povedzme si na rovinu, kde sa taký mail môže zapatrošiť? Okrem priečinku 'junk emails' ma nenapadá iná odpoveď. Ak mail nie je odfiltrovaný, skončí s určitosťou v mailboxe príjemcu...

Zhodou okolností som minulý týždeň posielal ďalšie odporúčanie, tentokrát primátorovi iného mesta, nakoľko poznám aktuálnu situáciu, keďže tu pracujem. A zhodou okolností sa to opäť týkalo aj polície (ale to nie je podstatné, to len tak na margo). No a poďakovanie za úsilie venované riešeniu problematiky či akákoľvek odpoveď? Opäť žiadna.  A to som si naivne myslel, že problém neviditeľnosti je iba v mieste môjho bydliska.

Občania Slovenskej republiky! Sme neviditeľní, či sa Vám to páči alebo nie! A keďže nám táto vec už prerástla cez hlavy, je načase s tým začať niečo robiť. Samozrejme hovorím o parlamente. To, čo sa tam deje, je už fakt netolerovateľné aj pre mňa - človeka, ktorý je už tak znechutený z politickej scény, že ju už ani aktívne nesleduje (aj keď sa ku mne informácie dostanú či chcem, či nechcem). Napriek všetkým kauzám, ignorancii, arogantnosti našich politikov - nenechajme sa znechutiť, nevdzávajme sa, musíme sa znovu zviditeľniť, podľa možnosti ešte pred tým, než naši kapitáni úplne zabudnú, prečo sú tam, kde sú a akú tam majú úlohu. Ľud má potenciál a moc veci meniť.

Ľahostajní primátori? Problém.

Ľahostajní politici? Veľký problém.

Neviditeľní ľudia? Začiatok konca.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lunter: Nikdy som nepovedal, že mamu vyliečili len zdravé potraviny

Článok na webe firmy kandidáta na župana vysvetľuje jej vznik tým, že vďaka zdravej strave sa jeho mama dostala z rakoviny.

ŠPORT

Kohút si priznal chybu, Cígerovi sa ospravedlnil. Ten to neprijal

Tréner reprezentácie a šéf zväzu spolu diskutovali.


Už ste čítali?